Pôdu treba na jar obrábať až vtedy, keď je na to pripravená

Pôda na jar je pripravená na jarné práce až vtedy, keď je dostatočná teplota vzduchu, najmenej desať stupňov Celzia a má primeranú vlhkosť. Pre TASR to uviedol autor knihy Starostlivosť o pôdu v záhrade Zoltán Bedrna.

\"Ak začnú záhradkári pôdu skoro rýľovať a je mokrá, ničia jej štruktúru. Potom je stmelená, má veľké hrudy, zle vysychá a rastliny v nej zle rastú, \" spresnil.

Pôda je po zime snehom a dažďom utlačená a potrebuje, aby sa do nej dostal vzduch a ľahšie do nej prenikli aj voda a živiny. Skladá sa totiž z pevných častíc, pôdneho roztoku a pôdnych plynov. Pre zdravý vývin rastlín je potrebné, aby boli všetky jej zložky v optimálnom pomere. Málo priestoru na vodu a vzduch má za následok vädnutie rastliny, dusenie koreňov, niekedy aj úhyn.

\"Aj opačný extrém, teda nadbytočne kyprá pôda, rastlinám škodí, lebo rýchlo vysychá a väčšie rastliny neudrží. Dreviny ľahko vyvráti vietor, \" upozornil Bedrna.

Povrch pôdy na jar nekypríme hlbšie, lebo sa ochladzuje, rýchlo stráca vlahu a potom vyžaduje častejšie zavlažovanie. \"V lete sa zasa po dažďoch alebo zavlažovaní vytvorí občas na povrchu pôdy prísušok z ílu a prachu. Ten rozrušíme povrchovým prekyprením motykou alebo rotavátorom, \" dodal s tým, že na kyprenie povrchu pôdy používame aj ručný kultivátor či rôzne drapáky.

Význam prekyprovania nespočíva len v prevzdušnení uľahnutej pôdy. Prekyprujeme totiž iba povrch do hĺbky najviac 3 až 5 cm s cieľom prerušiť kapilárne póry, cez ktoré sa vyparuje voda. Takto plytko kypriť by sme preto mali po každom zavlažovaní alebo jarnom či letnom daždi, a to najmä na zeleninových a okrasných hriadkach.

Na jahodovisku, malinisku, pri solitérnych trvalkách, okrasných a úžitkových drevinách je vhodnejšie prikrývať pôdu nástielkou. V takom prípade je kyprenie povrchu pôdy zbytočné. \"Pôdu plytko nekypríme ani po sejbe. Naopak, vysiate riadky zeleniny, prípadne celú plochu vysiatej trávy utlačíme ľahkým valcom alebo doskou. Umožníme tak semenám, aby rýchlejšie napučali vodou z pritlačenej pôdy, \" poradil Bedrna.

Pre bohatú úrodu a optimálne rastúce a kvitnúce okrasné rastliny je podľa odborníka dôležitý nielen druh pôdy, ale aj jej úrodnosť. \"Pod pojmom úrodnosť rozumieme schopnosť pôdy zásobovať rastliny vodou a živinami. Čím je pôda úrodnejšia, tým lepšie môže rastlinám zabezpečovať tieto ekologické činitele, \" vysvetlil.

Úrodnosť pôdy priaznivo ovplyvňuje vysoký obsah humusu, organické hnojenie v podobe zeleného hnojenia či kompostovanie, šetrné obrábanie pôdy, správny osevný postup a biologická ochrana rastlín.

Môžeme ju zvýšiť sústavným kyprením povrchových vrstiev pôdy, pravidelným zavlažovaním vyprahnutej a suchej pôdy, pravidelným vápnením kyslej pôdy, udržiavaním optimálneho obsahu živín hnojením priemyselnými hnojivami, obohacovaním pôdy o organické látky hnojením kompostom.

\"K ďalším zásadným pravidlám zvyšovania úrodnosti pôdy v záhradkách patria prehlbovanie humusového horizontu dvojvrstvovým rýľovaním, aplikácia vhodných nástielok na povrch pôdy, odstraňovanie burín a chorých rastlín, striedanie rastlín a ich pestovanie v zmiešaných porastoch, \" uzavrel Bedrna.